Si pre mňa vzduch, ktorý môžem dýchať
a životodárnou silou napĺňa mi pľúca,
si pre mňa vánok, ktorý ma pohladí
a upokojí chaos v mojej zmätenej mysli,
si pre mňa vietor, ktorý mi nedovolí spať
a znova rozvíri ten chvíľkový pokoj.
Si pre mňa voda, z ktorej sa môžem napiť,
aby moje vyprahnuté ústa uhasili smäd,
si pre mňa horská bystrina čo zurčí po kameňoch
a prebúdza všetky moje driemajúce zmysly,
si pre mňa prúd rieky čo ma strháva
do víru vášne už len pri pohľade na teba.
Si pre mňa svetlo, čo mi ukazuje smer,
aby som nezablúdil v tmavom lese,
si pre mňa plameň čo sála teplo
a zohrieva ma dňom i nocou,
si pre mňa oheň, ktorý ma spaľuje
a mení ma na rozvášnené zviera.
Si pre mňa dym, ktorý sa pomaly rozplynie
po každej rozlúčke, ale zostane v mysli
ako vôňa podmanivej exotickej rastliny,
dráždi zmysly a nedá zabudnúť,
zatvorím oči a vráti sa obraz a v mysli
sa zhmotňuje do skutočnej podoby.
Si pre mňa pevná pôda pod nohami,
hoci len na krátke chvíle stretnutí,
kráčam tvojim svetom a zatiaľ neviem kam
moja duša túži splynúť do harmónie pokoja
a zároveň sa unášať tým prúdom rieky
horieť v tom plameni a tíšiť sa tým vánkom.
Komentáre