kimori

Ako dlho môžeme byť na obede aby nám chutilo jedlo a užili si ho vo dvojici. Sedíme v prázdnej reštaurácii, teda my a čašníčky. Ale tie sa venujú príprave obedového menu, hostia začnú čoskoro prichádzať. Nevšímajú si nás, čo nám celkom vyhovuje. Takto sú tie bozky na verejnosti vzrušujúcejšie a nikto ich nevidí. Sme tu chvíľu len sami pre seba. Potom prišla dievčina, že čo si dáme. Nuž sme si objednali nejaké dobroty aj dáke to pitie, dobrú kávu. Miestnosť sa postupne zaplnila, hladných je tu dosť, ba veru už čakajú v rade, kým sa uvoľní miesto, my sme obsadili stôl pre šesť ľudí a nechce sa nám ponáhľať. Je nám tu fajn, veď je to najkrajšie miesto, čo tu majú. Ale po hodine, keď sme všetky tie dobroty zjedli, nám predsa len prišlo ľúto tých čakajúcich hladošov a pobrali sme sa von. No viete si predstaviť ísť po tom do práce, hrôza čo i len pomyslieť. Je krásny teplý deň. Keď si predstavím, že pred pár dňami bola ešte poriadna zima, tak sa mi tomu ani nechce veriť. Na jazyku doznievajú chute obedových dobrôt , lúče slnka hrejú a ty sa usmievaš. Ten obed treba rozchodiť. Zastavujeme auto na lúka pri okraji malého lesa hneď za mestom. Jarné teplo prebúdza prírodu. Na stromoch sa objavujú prvé puky a tráva sa pomaly začína sfarbovať do zelena. Mám chuť na niečo sladké. Ako úžasne chutia horúce bozky pri lese v teplých lúčoch jarného slnka a po skvelom obede a ... no zatvorte oči a domyslite si...