kimori

Tento príbeh mi poslali priatelia, keď som sa cítil pod psa. Tak nech vám dodá pozitívny pohľad na každodenné problémy a možno aj vidieť skutočnosti z iného uhla.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

S Karolom som pracoval v jednej stavebnej firme. Karol je typ človeka, ktorého radi stretávame. Má stále dobrú náladu a vždy vie povedať niečo pozitívne. Vždy vedel ľudí motivovať. Keď mal niektorý z kolegov zlý deň, Karol mu vždy vedel ukázať kladnú stránku celej veci, zmenil jeho postoj, pohľad na danú situáciu. Slovom, dodal každému energiu a chuť riešiť a popasovať sa s problémom.

Na otázku: „Ako sa máš“ mal obľúbenú odpoveď: „Keby som sa mal len o chlp lepšie, bol by som už dvojča“.

Bol som veľmi zvedavý, ako to dokáže, ako je to možné... A keď sa mi raz naskytla príležitosť, spýtal som sa ho na to. „Len sa nepretvaruj, nemôžeš byť stále dobre naladený, celý deň, každý deň, celý čas. Ako to robíš?“

Karol mi na to zaujímavo odpovedal: „Každé ráno keď vstanem, tak si poviem, že mám na výber dve možnosti. Buď budem mať dobrú náladu, alebo si môžem vybrať zlú. No a ja si vyberiem radšej tú dobrú. A vždy, keď sa mi prihodí niečo zlé, môžem si vybrať, že budem obeťou, alebo si môžem vybrať možnosť, že sa z toho poučím. A ja si vždy vyberiem tú možnosť poučiť sa z toho. Vždy, keď niekto ku mne príde a sťažuje si, môžem si vybrať – buď prijať jeho nešťastie, alebo sa snažiť pomôcť mu nájsť nejakú kladnú stránku života. A ja si vyberám vždy tú druhú možnosť – hľadám spolu s ním ten dôvod, pre ktorý sa oplatí bojovať a žiť ďalej. Hľadám tú kladnú stránku života.“

„No to ale nie je vždy také jednoduché“ protestoval som.

„Ale je,“ odpovedal Karol. „Celý život si vyberáme. Keď si odmyslíš všetky tie hlúposti okolo, každá situácia je v skutočnosti voľba. A ty si vyberáš, ako reagovať na danú situáciu. Ty si vyberáš, ako ľudia ovplyvnia tvoju náladu. Ty si vyberáš, či budeš mať dobrú, alebo zlú náladu. Jednoducho povedané, ty si vyberáš, ako žiješ svoj život.“

Veľa som premýšľal o tom, čo hovoril Karol. Krátko potom som odišiel z tej stavebnej firmy, začal som podnikať sám.

Aj keď sme sa s Karolom už nevídali, často som o ňom premýšľal, keď som sa dostával do problémových situácií, keď som si vyberal, ako budem žiť svoj život, namiesto toho, aby som len bezhlavo reagoval na konkrétnu situáciu.

Za niekoľko rokov potom som počul, že Karol mal vážnu nehodu, keď spadol z 20 metrovej výšky.  Po 18 hodinovej operácii a dlhých týždňoch na lôžku ho nakoniec pustili domov so zdrôtovanou chrbticou. Stretol som sa s ním asi pol roka po tej nehode.

Keď som sa ho opýtal ako sa má, odpovedal: „Keby som sa mal len o chlp lepšie, bol by som už dvojča, chceš vidieť moje jazvy?“

To som odmietol, ale spýtal som sa ho, čo mu prebehlo hlavou, keď dopadol na zem.

„Prvá vec, ktorá mi prebehla hlavou bola, že chcem vidieť a teším sa na dieťa, pretože manželka mala onedlho rodiť,“ odpovedal Karol. „...a hneď vzápätí potom som si uvedomil, že mám dve možnosti. Mohol som si vybrať život alebo smrť. Tak som si vybral. Život.“

„A nemal si strach? Nestratil si vedomie?“ pýtal som sa ho.

Karol odpovedal: „...záchranári boli skvelí. Stále mi opakovali že to bude dobré. Ale keď ma priviezli do nemocnice a uvidel som hrôzu na tvárach doktorov a sestričiek, skutočne som sa poľakal. V ich očiach som čítal – toto je mŕtvy človek. Uvedomil som si, že musím niečo urobiť.“

„A čo si urobil?“ pýtal som sa ho.

„No bola tam taká silná nemotorná sestrička, ktorá na mňa revala, či som na niečo alergický. ANO, odpovedal som. Lekári a sestričky spozorneli a čakali na moju odpoveď. Zhlboka som sa nadýchol a zakričal som: Na vážne tváre. Keď sa dosmiali, povedal som im: Rozhodol som sa, že budem žiť. Operujte ma ako živého, nie ako mŕtvolu!“

Karol prežil nielen vďaka majstrovstvu chirurgov ale aj vďaka svojmu úžasnému prístupu k životu. Od neho som sa naučil, že každý deň máme možnosť žiť naplno. Čo prežívaš, to chceš. Čo chceš, to prežívaš. Nie je dôležité, čo sa deje, ale ako to človek prijme – to rozhoduje o všetkom. Ako prijmeme to dobré ale aj to zlé, čo sa nikomu z nás nevyhne. Preto sa netráp, čo bude zajtra, zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň prináša dosť starostí aj bez toho. Okrem toho, dnes je ten deň, kvôli ktorému si sa trápil už včera.