kimori

Prebúdzam sa niekedy v noci. Prečo, veď nie je ešte ráno, okolo je ešte tma. Hlavou sa preháňajú myšlienky ako autá na križovatke bez svetiel. Niečo som zabudol, niečo chcem, potrebujem, či mám urobiť. Prečo je tu, veď je ďaleko, čo robí v mojej hlave teraz uprostred noci? Snívam? Nie to nie je sen, myslím na ňu. Prosím, nechaj ma chvíľu spať...

Som v práci, triedim papiere, úlohy, povinnosti. Zas je tu, rozhadzuje mi tie papiere ako prievan z otvoreného okna. Nie naozaj, ale neviem čo som kam položil, čo to mám dnes urobiť. Preraďuje dráhy mojich zmätených myšlienok ako dieťa, ktorému ste dovolili riadiť vlaky na veľkej stanici. Prosím, nechaj ma chvíľu pracovať...

Teším sa na každé stretnutie, hoci len na chvíľku, na pohľad tých úžasných očí, na dotyk tých teplých rúk a na milé slovo z tých sladkých úst, ktoré vedia rozdávať také vrúcne bozky.

Tieto dni sú úžasné a nechcem sa zobudiť...